Úroveň písma a prvý dojem

Trieda úrovne

Hlavné znaky rukopisu podľa Gaváča (1947) na zaradenie pisateľa do triedy úrovne sú: rýchlosť, rozvrh (členenie) plochy (okraje, celkove organizácia textu na strane, slovné riadkové medzery) a originalita (školské písmo, pozitívne, resp. negatívne obohatenie a zjednodušenie a čitateľnosť). Môžeme však brať do úvahy aj iný prístup, kedy pri globálnom posudzovaní písma posudzujeme vzhľad, členenie, súladnosť, pravidelnosť a rýchlosť, alebo v inom prípade vzhľad, rytmus, harmóniu, individualitu a vzťah medzi pohybom a formou, teda fixáciu – Jeřábek (1994). Do písma sa je najlepšie aj vcítiť. Správne ohodnotenie úrovne písma vyžaduje dlhodobú skúsenosť.

Gaváč (1947) určuje triedu úrovne podľa stálosti a kolísania troch hlavných znakov rukopisu:
  • rýchlosť = stupeň chápavosti, prirodzenosti, schopnosti exponovať sa za vec,
  • rozvrh plochy = jasnosť myšlienok, plánovitosť, sebaocenenie a organizačné schopnosti,
  • originalita tvarov = priemernosť, nadpriemernosť či podpriemernosť pisateľa.
Podľa toho istého autora môžeme pomenovať nižšie uvedené základné úrovne písma:

1. výnimočná (genialita),
2. rozumová,
3. voľná,
4. mravné (priemerné),
5. bežná duševné záujmy,
6. márnomyseľnosť,
7. podpriemerné (nízke pudy a city).

Výklad znakov pisateľa zaradeného do určitej triedy predpokladá automaticky určité vlastnosti, kým iné vylučuje. Väčšina pisateľov spadá do triedy 3 až 5. Treba však povedať, že prinajmenšom cez 85 % rukopisov nevykazuje nejaké mi-moriadnosti a len niekoľko málo percent je takých rukopisov, ktoré sú výrazne vyhranené a mimoriadne zvláštne.

Flanderková (1947) používa päť úrovní – stupňov rukopisu. Za stred považuje úroveň 3, vyššiu úroveň priraďuje k stupňu 4, nižšiu k stupňu 2 a krajné sú zriedkavé. Na zaradenie do vyššej triedy musí byť písmo prirodzené, mať určitú (pozitívnu) originalitu a musí byť čitateľné bez ohľadu na písaciu rýchlosť. Malo by primerane zachovávať obecné rozmery. Okrem toho treba aj prihliadať k rozvrhu plochy (riadkovanie, medzery a pod.). Z písma by malo vyžarovať určité fluidum ušľachtilosti, mimoriadnosti a musí byť prejavom osobnosti. Písmo strednej úrovne môže mať niekoľko stupňov. Dobrá stredná úroveň písma je bez znakov nepoctivosti, písmo nesmie byť vyumelkované a banálne. Pri charakteristike takejto osoby uvádzame kladné či negatívne vlastnosti tlmenejšie a miernenejšie. Písmo nízkej úrovne je ľavobežné a také, ktoré nesie znaky nepoctivosti, ďalej písmo pomalé (mimo takého spôsobeného chorobou alebo z iných fyzických príčin a pod.), neprirodzené a manierované. Aj tu treba prihliadať, či znaky negatívne prevládajú alebo sú zastúpené podradne. Podľa toho pristupujeme aj k vyjadreniu a pomenovaniu povahových vlastností.

Ak je pisateľ vyrovnanej a jednoznačnej povahy, potom nájdeme v jeho písme niekoľko vyhranených skupín znakov. Povahy zložité alebo nevyrovnané vykazujú v písme početné rozpory a protiklady.

Rejha (1999) upozorňuje, že vysoká úroveň a morálka, prítomná v osemdesiat percent znakov v rukopise, pozmení k lepšiemu dvadsať percent ostávajúcich potenciálne negatívnych znakov. Nízka úroveň a morálka, prítomná v osemdesiat percent znakov v rukopise, pozmení k negatívnemu hodnoteniu ostávajúcich dvadsať percent potenciálne pozitívnych znakov.

Na potrebu odlíšenia písma vysokej a nízkej úrovne upozorňuje aj Xandró (1955), a to vzhľadom na psychologickú interpretáciu znaku. Ako príklad udáva, že klesajúci preškrt písmena t naznačuje tvrdošijnosť a tvrdohlavosť podľa úrovne písma. Je to síce vždy prejavom hlavatosti, ale nie to isté v prípade distingvovaného a citlivého pisateľa a nekultúrneho hrubého človeka.

Prvý dojem z písma

Nasledujúci zoznam niektorých grafologických znakov nám ozrejmí len jednu z možností výkladu ich základného významu pri letmom pohľade na rukopis. Ak však chceme podrobnejšie poznatky, potom musíme ísť v danom znaku do ďalších podrobností a súvislostí s inými príznakmi.
  • šírka - vzťah k sociálnemu okoliu
  • rýchlosť- rýchlosť prispôsobenia sa a chápania
  • viazanie - úprimnosť, skrývanie, vytrvalosť, hystéria
  • sklon - stupeň emócií,
  • veľkosť- koncentrovaná sila, vitalita
  • riadkovanie momentálna dispozícia
  • veľké písmená - osobný vkus
  • malé písmená vyrovnanosť emócii
  • obohatenie - povrchnosť, estetické cítenie
  • okraje - zmysel pre proporcie
  • tlak - zdravie, energia, vitalita, citlivosť
  • spojitosť - logika, intuícia
  • členenie - usporiadanie a jasnosť myšlienok
  • typické gestá - zvláštnosti povahy
  • podpis - individualita, stupeň srdečnosti, manifestácia intímneho JA

Obsah textu

Štylizácia, vyjadrovanie a text väčšinou súhlasí s povahou, ktorú zistíme z rukopisu. Niektorí grafológovia tvrdia, že nie je dôležitý obsah dokumentu. Rozbor textu však môže prezradiť veľa o pisateľovi, napríklad ako volí výrazy, prečiarkuje nevhodné slová. Poukáže na jeho vzdelanie, sociálne postavenie, schopnosti komunikovať, jeho chuť do života a pod. Tým sa niektoré zistenia grafologického rozboru môžu potvrdiť alebo rozšíriť. Extrovert bude písať najmä o tom čo videl, koho stretol, kto si koho berie a pod. Introvert nás zasvätí do svojich myšlienok, plánov alebo nám rozpovie svoj posledný sen. Text sebca a egoistu je preplnený predovšetkým zámenom „ja“. Autoštylizácia najlepšie vynikne v súkromných listoch, niektoré vrodené rysy sú najzreteľnejšie v súkromných poznámkach a logické usporiadanie textu sa najviac uplatní v študijných záznamoch.

Rukopis ako celok

Neprirodzenosť písma korešponduje s neprirodzenosťou vyjadrovania. Prirodzenosť písma poukazuje na pisateľa, ktorý nič neskrýva, prejavuje sa tak, akým skutočne je. Prirodzenosť je teda synonymom úprimnosti a autentickosti (byť sebou samým).

Rukopis treba brať ako celok aj preto, že každý znak nadobúda určitý význam len v rámci celkového toku písma.

Písmo je trojrozmerné, má šírku (horizontálny rozmer), výšku (vertikálny rozmer) a tlakovo vyjadrenú hĺbku.

Rukopis nedáva podrobný obraz povahy pisateľa, ale skôr len všeobecné znaky charakteru: temperament, inteligenciu, silu vôle a vytrvalosti, spoločenskosť a pod. Väčšina znakov reprezentuje kladné a záporné povahové vlastnosti. Sú však znaky a kombinácie znakov, ktoré sú vždy poukazujú na pozitívnu alebo negatívnu tendenciu. Extrémne znaky majú tendenciu naberať kvalitu znaku protikladného. Musíme teda byť veľmi opatrní pri posudzovaní grafologických znakov bez určenia úrovne rukopisu a mechanických podmienok. Zvláštnosti tvarov jednotlivých písmen treba brať len ako pomocné, ako aj niektoré iné grafologické znaky, napr. riadkovanie, sklon riadkov, okraje a pod., ktoré môžu súvisieť s momentálnou náladou pisateľa.

Grafologické znaky sú viacznačné a pri ich interpretácii vychádzame z triedy úrovne, resp. celkového dojmu z rukopisu. Jedna vec je to, čo znamená daný grafologický znak všeobecne a druhá zas, čo znamená v konkrétnom písme. Preto jednoznačne nemožno z ojedinelých výskytov niektorého znaku vyvodzovať psychologické uzávery.

V tejto súvislosti teda môžeme uplatniť tzv. teóriu vektorov, podľa ktorej výslednicou významu nejakého grafologického znaku je vzájomné ovplyvnenie inými znakmi. Ako výstižné porovnanie rozdielnosti vysvetlenia psychologických významov znakov je možné poukázať na niektorú kartovú hru, kedy sú karty rovnaké, ale vždy rozdané v inej kombinácii, čo podmieňuje spôsob a postup hry.

(Ďalšie podrobnosti a informácie o jednotlivých znakoch písma a k problematike grafológie ako takej nájdete v odporúčanej domácej a zahraničnej literatúre.)


 
 
 
Titulka zaznamenala 193062 prístupov      (c) 2007-2017 Slovenská grafologická spoločnosť