Morfológia a stupnica znakov

Zásady členenia grafologických znakov

Rôzni grafológovia používajú svojské členenie a postup popisu jednotlivých grafologických znakov. V zásade ich môžeme rozdeliť na znaky celostné, malej a vyššej komplexity – Steinhäuselová (1991). Stritz (1993) používa nasledovnú klasifikáciu písmových príznakov: jednoduché (podľa tvaru, vzhľadu a dojmu) a zložené či komplexné, pričom im prideľuje jednoduché identifikačné skratky. Napr. Xandró (1974) uvádza 19 skupín znakov alebo grafických gest (veľkosť, tlak, sklon a iné, ale aj preškrt písmena t, písmeno d, M, g, a, o, ovály, symboly, typické gestá a pod.). Vels (1961) rozlišuje osem hlavných grafických aspektov, štrnásť subaspektov a na ich základe vyčleňuje typické písma, typické gestá (harpúna, uzol, ovály, dolné dĺžky, bodka nad i a iné). Moretti ex Torbidoni – Zanin (1986) uvádza, že grafologické znaky možno rozdeliť na zásadné (vyjadrujú podstatné individuálne vlastnosti), modifikačne (ktoré môžu byť zoslabujúce alebo zosilňujúce pre zásadné vlastnosti) a náhodné (vyjadrujú podrobnosti prejavu vnútorného potenciálu).

Grafologické znaky tzv. nižšej komplexity sú merateľné. Skúsenosť ukazuje, že je možné ich hodnoty odhadovať celkovo s veľkou presnosťou. Pri nemerateľných znakoch vyššej komplexity však presnosť odhadu a hodnotenia rôznymi skúsenými grafológmi dosť klesá. Doporučuje sa merať znaky nižšej komplexity v rôznych častiach rukopisu (začiatok, stred a koniec) pre stanovenie priemeru (z aspoň 5 až 10 údajov) a variabilitu, či iné znaky písomne v zápise komentovať. Práce starších grafológov odporúčajú meranie, len kde je to nevyhnutné a spoliehať sa na citlivý odhad, napr. aj Stritz (1993). Haas (1983) stanovuje určité vzorce pre výpočet modulov niektorých vlastností (rýchlosť, introverzia/extroverzia, prirodzenosť/neprirodzenosť písma, úprimnosť/neúprimnosť a pod.) na základe intenzity niektorých znakov. Steinhäuselová (1991) vychádza z určitých konvenčných hraníc pre všetky merateľné znaky a jednotlivé prejavy v písme. Grafoanalytici ako napr. Vels (1961) a Xandró (1974) sa snažia na základe určitého štatistického prístupu k rukopisu určiť čo najobjektívnejšie mieru a tendencie štruktúry osobnosti (napr. pozitívnosť a negatívnosť, introverziu a extroverziu, emotívnosť, aktivitu, typ osobnosti a pod.) a vylúčiť na minimálnu mieru ovplyvnenie na základe dojmu. Posledne menovaná autorka používa päťstupňovú škálu na definovanie extrémnych, zvýšených (znížených) a stredných hodnôt, obdobne ako aj Srncová – Veselý (1998). Treba povedať, že niektoré moduly sú akceptované všeobecne, napr. veľkosť, teda výška strednej zóny 3 mm ako hodnota medzi veľkým a malým písmom. Pritom ale niektorí autori poukazujú aj na typickú priemernú veľkosť, povedzme, písma ženy, muža alebo zbehlého písma, ktorá je už odlišná od konvenčnej strednej veľkosti, aj keď nie veľmi.

Stupnica nápadnosti znakov

Podľa Gaváča (1947) je stupnica nápadnosti znakov nasledovná:

1. Veľkosť písma.
2. Stupeň tieňovania, teda sila tlaku a rozdelenie tlaku na ťahoch.
3. Vonkajšie usporiadanie písma, t. j. rozvrh písacej plochy, riadkov, slov, okrajov.
4. Sklon alebo poloha písma.
5. Nápadné zdôrazňovanie niektorej čiastky textu akýmkoľvek spôsobom.
6. Starostlivosť alebo zbežnosť tvarov písma (rukopisu).
7. Tvar veľkých, dlhých a stredných písmen.
8. Stupeň čitateľnosti.
9. Zvláštny tvar určitých písmen, napr. n je písané ako u, z ako r, u ako ee a pod.
10. Pomery horných a spodných dĺžok.
11. Úzkosť a širokosť písma.
12. Menej nápadné rozvrhnutie plochy, splývanie riadkov, ľavý okraj sa málo rozširuje alebo úži, medzi koncami a začiatkami viet sú väčšie medzery a pod.
13. Zvláštnosti malých písmen, t. j. ako sú utvorené a v čom sa líšia od užívaných tvarov.
14. Spôsob umiestňovania diakritických znamienok.
15. Zvláštnosti spojovacích vlasových ťahov (t. j. ťahov nahor).

Čím je znak menej nápadný, tým ťažšie sa dá v rukopise vedome zmeniť. Najmenej podliehajú vedomej zmene písmená na konci slov, riadkov a strán.


 
 
 
Titulka zaznamenala 193062 prístupov      (c) 2007-2017 Slovenská grafologická spoločnosť