NEBEZPEČNÉ ZNAKY V PÍSME  

(Danger signs in the handwriting; Signos peligrosos en la escritura)
Eduard Jablonský

ÚVOD

V grafologickej literatúre sa veľmi často stretávame s grafickými znakmi, ktoré poukazujú na niektoré negatívne vlastnosti pisateľa. V starších prácach sa však uvádzali predovšetkým tie, ktoré sa chápali ako určité kriminálne tendencie (najmä zlodejstvo), zvlášť nižších spoločenských vrstiev.

Je potrebné uviesť, že Burgr-Votava (1997) spomína prácu pani Flanderkovej „Nepoctivosť a  zločin“ z tridsiatych rokov, v ktorej považuje za najzávažnejšiu spoločenskú úlohu grafológie v pomoci pri potieraní zločinu. Žiaľ, túto prácu sám a ani nik iný zo známych autorov podľa našich poznatkov necituje a neuvádza bližšiu identifikáciu.

Cieľom tohto príspevku je stručné zhrnutie niektorých dostupných poznatkov o nebezpečných znakoch v písme z domácich zdrojov a podľa prác zahraničných grafológov, ktorí boli autorovi dostupní. Je zrejmé, že okruh tejto problematiky je podstatne rozsiahlejší a nemožno uviesť všetky podrobnosti a okolnosti. V tejto súvislosti by sme sa mohli tiež zaoberať širšími otázkami a vzťahmi hostility, agresívnosti, krutosti, prejavmi užívania drog, alkoholu a pod., ktoré sú však nad rámec tohto príspevku. 

POUŽÍVANÁ TERMINOLÓGIA

Bičovský (1992) nazýva prejavy v písme poukazujúce na možné morálne defekty pisateľa varovnými znakmi. Flanderková (1947) hovorí o známkach (tj. príznakoch) nepoctivosti. Rejha (1999) ich označuje ako systém znakov k detekcii nebezpečných povahových vlastností, Vinals – Luz Puente (1999) nebezpečnými znakmi. V ponímaní Kanfera (1962) ide o tzv. príznaky nečestnosti, pokrytectva, v zmysle Saudka (1928) a Gaváča (1947) o znaky či symptómy falošnosti alebo nepoctivosti. Jeřábek (1994) rôzne  prejavy problematického chovania chápe ako súčasť širších prejavov morálky. V anglickej literatúre sa predovšetkým používa dvo-jica termínov čestnosť/nečestnosť (honesty/dishonesty) alebo tiež nebezpečné znaky (danger signs).

 Priamo alebo nepriamo sa však príznakmi s nebezpečnými znakmi, prípadne písmami zločincov zaoberajú aj ďalší naši autori – napr. Saudek (1933), Petera (1947), Schönfeld (1948), Mistrík (1982), Burgr-Votava (1997) a iní, pochopiteľne špecializovaná písmoznalecká a kriminalistická literatúra, včítane problematiky anonymných listov. Marne (1981) dokumentuje ukážky niektorých príznakov agresívnosti, sadizmu, masochizmu, duševného týrania a na skutočných kriminálnych prípadoch dokumentuje výskyt nebezpečných znakov (defraudant, kriminálny psychopat, mnohonásobní vrahovia, vojnoví zločinci a pod.). V súvislosti s písmoznalectvom Vinals – Luz Puente (2001) prezentuje ukážky písma niektorých kriminálno-grafopsychologických prejavov (delikventné  tendencie, sexuálne  obťažovanie, toxikománia).

Do tejto oblasti by sme mohli zaradiť úprimnosť a neúprimnosť, pre ktoré Haas (1983) uvádza 22 príznakov. Každému z nich prisudzuje podľa sily prejavu hodnotu do 10 a udáva spôsob výpočtu (v čitateli znaky úprimnosti a v menovateli neúprimnosti). Výsledný pomer je vyjadrením prevahy jednej či druhej vlastnosti.

VÝCHODISKÁ K POTENCIÁLNOSTI PREJAVU

Tak ako lekár neurčuje diagnózu  určitej  choroby podľa jedného symptómu, rovnako ani grafológ nemôže popísať pisateľa rukopisu za nečestného na základe jedného alebo dvoch znakov z nižšie uvedených grafických nebezpečných príznakov. Marne (1981) ďalej upozorňuje, že napriek  jednoznačným  znakom  zlodejstva v rukopise iba podrobná analýza písma takého človeka  môže ukázať napr. na prípadnú agresívnosť alebo jej chýbanie. Konanie zlodeja pristihnutého pri čine môže potom prebiehať za použitia sily a zranením okradnutého alebo relatívne pokojnou cestou.  

Podľa Gaváča (1947), Saudka (1928), Bičovského (1992) je treba v rukopise zistiť aspoň štyri príznaky, v zmysle Flanderkovej (1947) šesť (v prípade písma nízkej úrovne štyri), v ponímaní Carranzu (1993) päť znakov, rovnako ako udáva aj Branston (1995), aby tu bol predpoklad či tendencia k nejakému nesprávnemu konaniu. Podľa posledne menovaného autora, také počínanie sa prejaví skôr len vo výnimočnej situácii (napr. v určitom strese) a predpokladom k tomu sú tri základné znaky – pomalosť, nízka úroveň a „biedny“ rytmus rukopisu. Až potom možno hodnotiť a brať v úvahu ďalšie znaky za predpokladu, že grafológ má dlhoročnú skúsenosť. Jeřábek (1994) upozorňuje, že len výskyt týchto znakov nemožno pochopiteľne chápať ako dôkaz „morálneho zlyhania“ pisateľa. Túto oblasť je potrebné posudzovať zvlášť  zodpovedne a v kontexte s osobnostným  celkom, aby  sme sa vyvarovali prípadných nepríjemných omylov. Burgr-Votava (1997) upriamuje pozornosť na to, že už 4 znaky nepoctivosti sú signálom pre osobu so sklonmi ku spoločensky škodlivému konaniu. Sú to jedinci  obdarení kriminálnymi vlohami, ktoré sa buď prejavia, alebo sú potlačené. Doporučuje až po syntéze vychádzajúcej z komplexného rozboru posúdiť ich vo vzájomnom pomere a následne vylúčiť (ak sú zoslabené) alebo uplatniť (ak sa ich závažnosť zvýši). Bičovský (1992) tvrdí, že pri 4 ľubovoľných varovných znakoch v písme je potrebné byť nanajvýš obozretným a radšej nedôverčivý.

Treba poznamenať, že Gaváč (1947) argumentuje všeobecne 4 znakmi nepoctivosti, ale na ďalšej strane však upresňuje pre pomalé písmo 3 a pre rýchly rukopis 4 znaky falošnosti. Zdôrazňuje však: „Tieto znaky musia byť vyhranené, t j. dobre badateľné“.

Nebezpečné znaky sa hlavne vyskytujú v pomalom písme, ktoré je skoro vždy prejavom neprirodzenosti Na druhej strane si treba uvedomiť, že nepoctivosť sa jedoznačne v písme nemusí prejaviť a v dnešných časoch celkovej vysokej vzdelanosnej úrovne je pisateľov pomalého písma, ktoré je závažným predpokladom, podstatne menej ako v minulosti.

Saudek (1928) uvádza, že preskúmal v dvoch hlavných mestách policajnú kartotéku a zistil, že v 30 % sa vyskytujú v písme a podpisoch zlodejov dole otvorené ovály, hoci podpisy osôb samozrejme nie sú dostatočným podkladom pre takýto výskum. Znak falošnosti sa nikdy nevyskytuje sám, ale prinajmenšom s ďalším príznakom naviac, najčastejšie však s viacerými. Predpokladom je aj vyššie spomínaná prvá podmienka, a to pomalosť písma, hoci však nemusí byť absolútnou.

GRAFICKÉ PREJAVY NEBEZPEČNÝCH POVAHOVÝCH PREJAVOV

Ďalej uvedieme 10 znakov či skupín znakov podľa Saudka (1928), resp. Gaváča (1947). Bičovský (1992) považuje systém stanovenia  nebezpečných povahových vlasností podľa Saudka za štatisticky najbezpečnejší. Tento postup doplnene preberá aj Burgr-Votava (1997). Ide o nasledovné príznaky (upravené):

1.   Pomalosť (pri dobrých podmienkach a plnej schopnosti a zrelosti písať).

2.   Neprirodzenosť (rukopis viac kreslený ako písaný), sklon k tvarom vyslovene arkádovým a arkáda (aj miestami) najmä podoprená.

3.   Všeobecná nestálosť, labilita (rukopis bez pevnosti, tlaku, prípadne menivý tlak) a nevyhranené tvary (sem patrí aj nitka v písme nízkej úrovne a vlnité riadky).

4.  Časté dodatočné opravy, ktoré nevedú k zlepšeniu čitateľnosti a opravám gra-matiky, obťahovanie, vylepšovanie.

5.   Krycie ťahy a prekrývanie písmen vôbec, mnohé tvary písmen písané celkom inak (napr. zanedbaním pomerov veľkosti).

6. Body odpočinku a zbytočné interpunkcie aj vo vnútri ťahov (pozor na guličkové pero, ktoré náhle púšťa).

7. Ťahy na viac etáp, malá viazanosť.

8. Dôležité ťahy písmen vynechané (platí len v pomalom písme).

9. Nápadné zdôrazňovanie začiatočných písmen tlakom, veľkosťou a obohatením.

10. Dole otvorené ovály písmen ( a, d, g, q, o), ľavobežný polovál m, n, ľavobežnosť.

Saudek (1928) ďalej upozorňuje aj na

11. Zámenu jednotlivých písmen i celých  skupín (v = u, z = s, o = v a pod), čo by  mohlo ešte patriť do skupiny podľa bodu 5.

12. Hore zauzlené a súčastne dole otvorené ovály (jednoznačný príznak prinajmenšom nepoctivosti).

Tvrdí tiež, že kombinácia pomalého písma, nitkových tvarov, vlnitého priebehu riadkov, nedostatočného tlaku a plastickosti spolu so skrátenými dĺžkami sú jasným príznakom klamstva.

Bičovský (1992)  bod 3. označuje spoločne ako „labilita“ a upresňuje jej prejavy o nerytmickosť, nepravidelnosť, polymorfiu a zlé usporiadanie.

Burgr-Votava (1997 doplňuje tieto hlavné znaky nepoctivosti o:

13. Ťahy zavinuté, zadrhnutia, nepravidelný tlak a prehnané tvary vo vydutí slučiek (možno však zahrnúť pod body 3. a 9.).

Iné príznaky podľa Flanderkovej (1947), v zmysle vyššie citovaného autora označené ako dielčie znaky nepoctivosti, sú nasledovné:

14. Zádrh písmena e, čím robí dojem c = uhol zabalený vo vankúši, Rejha (1999).

15. Koncové arkády a drápy.

16. Zatočené o, a, d vo vnútri, zbytočné špirály.

17. Zmenšené výšky písma d, takže robí dojem a, čo by mohlo patriť tiež do skupiny  podľa bodu 5.

18. Udičky, zádrhy, čiarky a mäkčene ako kométy a kliešte.

19. Bodkou začínajúce písmená.

20. Nepríslušné bodky a čiarky, čo patrí do skupiny znakov bodu č. 6,  a to vzhľadom na poznámku, že sem nepatria striekance od pera.

21. Zamieňanie výšky písmen za nižšie alebo naopak. 

22. Prehnaná vypracovanosť a krasopis, teda neprirodzenosť rukopisu patrí do bodu 2.

23. Písmo bez formy a svojráznosti.

24. Zatočenie písmen a, o, d tak, že zatočenie končí zvislou čiarou pod linajkou.

Táto autorka uvádza aj kombináciu nitky (zabiehanie do nitky písmen mn) a akoby valčekom sploštených oválov ako prejav chvastavej, povrchnej až nepoctivej povahy, alebo typický príznak zločincov formátu príležitostných zlodejov. Burgr-Votava (1997) toto pravdepodobne tlačovou chybou vyčleňuje ako samostatné hlavné znaky nepoctivosti vo svojom zozname pod č. 12 a 13. a k bodu 18. doplňuje harpúny, šable, lasá a slučky. Ďalej medzi dielčie znaky nepoctivosti zaraďuje:

25. Nadmerné členenie písma.

26. Malé písmená tak vysoké ako písmená veľké. Horné dĺžky niektorých písmen dvakrát väčšie ako písmená rovnakého typu (patrí zrejme do bodu 21.).

27. Odviate (hodené) dolné slučky doľava, ktoré podľa Stritza (1993) naznačujú inštinktívne chápanie minulosti, drážditeľnosť a falošnosť, podľa Rejhu (1999) in štinktívnu tendenciu k falošnosti.

28. Znaky pohlavnej anomálie

Pravidelná zámena girlandy a arkády vzhľadom na školskú predlohu je podľa Schönfelda (1948) prejavom predstierania v životnej praxi a príznak neúprimnosti. V niektorých prípadoch dodržiavanie školskej predlohy zas môže byť len nepriznaný sklon k nitke a mimikrou nepravého poctivca („vlk v rúchu baránka“) – Jacoby a Wieserová ex Schönfeld (1948). Poppéeová – Zelinka (1922) upozorňuje na charakteristický príznak nepoctivosti v prípade mäkčeňa vo forme „zatočeného háďatka“.

Marne (1981) uvádza niektoré ďalšie kľúčové príznaky kriminálnych typov popri iných tu spomínaných prejavoch v písme:

ü  zväčšenie kapitálok – narcistické želanie grandióznosti, slabosť, ktorú majú mnohí kriminálnici,

ü   zatočenia – hlavný znak klamstva

ü   ľavobežné ťahy – jeden z príznakov klamstva,

ü  ploché písmená m, n – pisateľ s nedostatkom morálnych štandardov, čím plochá arkáda, tým viac tendencie k intrigám,

ü  klamárske t – pisateľ neváha klamať, ak sa má vyšmyknúť z nepríjemnej situácie, častý výskyt v rukopise naznačuje notorického klamára a podľa autorky je to jeden z najvýznamnejších nebezpečných znakov, porovnaj tiež Paul (1980) a Hargreaves – Wilson (1983),

ü   rozdielny podpis voči textu rozštiepená osoba, skrývanie vnútornej povahy za masku,

ü   obkolesený podpis – indikuje silnú samovražednú alebo vražednú tendenciu,

ü   cestovité alebo rozmazané písmo – senzitívnosť a povoľnosť chúťkam.

Prezentuje aj pozoruhodnú zaujímavosť, t. j. ukážku písma posledného kata vo Veľkej Británii (so symbolom škrtiacej slučky povrazu – horné slučky veľkých P, R a šibenice – v preškrte písmena t).

Aj keď grafológia môže odkryť charakter a motiváciu vrahov, neexistujú však typické „vražedné rukopisy“, ale len príznaky možnej budúcej násilnosti (napr. nekontrolovateľný hnev, horkokrvná nálada, sadistické tendencie a pod.). Písmo sexuálneho vraha  môže vykazovať znaky silnej erotiky. Chladnokrvní psychopatickí vrahovia bez pocitu viny vykazujú v písme extrémne napätie, hnev, nahromadenú zlosť, ktorá môže náhle vybuchnúť, pričom vonkajší prejav môže byť celkom príjemný a normálny. Písmo takého pisateľa vykazuje aj pozitívne a negatívne prejavy a je preto veľmi ťažko určiť z jeho písma kriminálne tendencie. Ide o mentálne chorého človeka, ktorého rukopis naznačuje nezrelosť, emocionálnu izolovanosť a obavy o seba, nízky stupeň tolerancie, silný pocit odmietania, abnormálny záujem o sex a nedostatok identity.

Do skupiny nebezpečných znakov Kanfer (1962) zaraďuje:

ü    hadovité koncové ťahy,

ü   zdvojené začiatočné adjustácie (ťahy),

ü  dvojité slučky v malých písmenách,

ü   nečitateľné písmo,

ü  väčší sklon doľava veľkých a koncových písmen.

Paul (1980) vyobrazuje ovál zakončený slučkou a uvádza, že písmo kriminálnikov (zlodejov a podobných) vykazuje znaky narcizmu, materializmu, lišiackosti, pocitov nedostatočnosti, nedostatku sebadôvery, náladovosti, hostility, tajnostkárstva a ich písmo je často nečitateľné.

Negatívnym významom uzlov (ide o spätný ťah v prípade oválov – a, d, o, g a pod.) v zmysle Velsa (1961) je napríklad pokrytectvo, nedôvera, predstieranie a neúprimnosť.

Xandró (1974) upriamuje pozornosť na:

ü     zub kanca (zvláštny koncový ťah písmen mn, názov pochádza od Pulvera) – zloba, kriminálne až maniakálne inštinkty, či perverzný sadizmus, a to podľa úrovne rukopisu,

ü      znak škorpióna (nedotiahnutý ľavobežný ťah v ostrom uhle spodných dĺžok y, g, j, p, q, f – prejav zloby, kriminálnych inštinktov, nízka úroveň je podporná; Marne (1981) tomuto znaku prisudzuje agresívnosť a potlačenú sexualitu,

ü  vydutie oválov vpravo hore – prejav zlodejstva.

Tento autor ďalej za najbežnejšie nebezpečné príznaky považuje nasledovne prejavy v písme:

všeobecné

a)  základné – potácavé, hadité alebo vlnité riadky a slová, variabilná veľkosť v rámci slova, prehnaná veľkosť najmä majuskúl, neprirodzenosť písma, ovály s dvojitým  uzatvorením (slučkou) alebo uzatvorenie naspodku  oválov (v zmysle smeru hodinových ručičiek  u dospelých) a tvary veľmi umelé alebo  pravidelné,

b)  pomocné zvýraznené arkády, hlavne na konci slova, nečitateľné písmo, nečitateľný podpis a komplikované prídavky k podpisu, mätúci charakter písma (zapletanie), veľké zväčšenia hlavne oblúkov, nitka, ľavý sklon, ľavobežnosť, koncová nitka alebo nečitateľné konce slov, rozdiel medi textom a podpisom.

ješitnosti –  prehnané ľavobežné slučky najmä majuskúl,  plné a prehnane veľké majuskuly bez elegancie (pôvabu) vzhľadom na ostatný text, veľké písmo a zväčšené majuskuly v podpise.

zo zbabelosti alebo nepozornosti

a)  základné – tesnosť, slabý tlak, jemné bodky na i,

b)   pomocné – malé  písmo, malý  a prídavkom obkolesený podpis, vľavo umiestnený podpis.

prehnané alebo mimovoľné ohodnotenie

a)  základné – bodky i okrúhla, p  prehnanej veľkosti, výrazné disproporcie a nepravidelnosti v celom  písme,

b)  pomocné – zmätené písmo  (zapletanie), veľmi veľká rýchlosť, veľké výkyvy  sklonu, veľké vysoké nadbytočné a nepotrebné slučky.  

Bronston (1995) bez poradia dôležitosti uvádza nasledovné znaky s tým, že existujú aj ďalšie:

ü   slabý, nitkový rukopis – otvorený na ovplyvňovanie,

ü   dvojznačné tvary písmen – nevyrovnanosť v postojoch a potrebách,

ü   dotyk písmen – snaha dať falošný dojem, ale vytvorí sa ďalšia nečitateľnosť,

ü   bodky odpočinku – nekontrolovaná aktivita a námaha,

ü  otvorenosť oválov na báze – opačné konanie ako je bežné a prístupnosť na sebecké správanie,

ü   extrémna tesnosť (krycie ťahy) vo všetkých zónach – skrývanie,

ü   veľmi nízka horná zóna – nedostatok duševných a morálnych hodnôt,

ü   konštantne menený sklon – nevyriešené vnútorné problémy,

ü   veľa ľavobežných koncových ťahov s prerušením rytmu (hlavne v strednej a spodnej zóne) – nedostatok zodpovednosti,

ü   nedotiahnuté ťahy na linku – zdanlivé priateľstvo,

ü   rozdiel medzi podpisom (obyčajne ozdobným) a textom – rozdiel medzi pisateľovým sebavedomím a jeho skutočným chovaním.

Baggett (2000) upozorňuje na:

– príznak strachu z úspechu či sebasabotáže (fear of succes alebo self-sabotage, v našom ponímaní šabľa), teda „odskočenie“ od nejakého úmyslu tesne pred jeho realizáciou (podľa niektorých a nielen našich autorov ide v tomto prípade o domácu tyraniu, rovnako trojuholník v spodnej dĺžke najmä s koncovým tlakom),

– pekelné črty (hell traits) alebo tiež signál problémov (hint of troubles), medzi ktoré zaraďuje:

a)  slučku klamu (o ako komunikatívne písmeno s kombináciou veľkej utajovacej a sebaklamlivej slučky) – tendencia k patologickému klamaniu (čím väčšia, tým intenzívnejší prejav),

b)   nízky preškrt t – vyjadrujúci malú sebaúctu alebo sebadôveru,

c)   premenlivý sklon (od ľavého do pravého v jednej vete) – naznačujúci rozštiepenú osobnosť,

d)  veľmi plnú (balónovú) hornú slučku písmena d – poukazuje na citlivosť ku kritike a paranoidné prístupy zvlášť pri schôdzkach s opačným pohlavím,

e)  žihadlo vzdoru (tzv. stinger na písmenách a, c, d) – prejav manipulácie, hnevu na opačné pohlavie, porovnaj aj Paul (1980),  

f)   ostro končené preškrty písmena t – sarkazmus prípadne zmiešaný s humorom, ostrý jazyk zraňujúci druhých,

g)   kmeň písmena d a  t v tvare stanu – zviazanosť vlastnými názormi, tvrdohlavosť, pisateľ zriedka prizná svoju chybu,

h)   krycí ťah v spodných dĺžkach (j, g, y) – antisociálny, nedostatok družnosti a strach z emocionálneho trápenia,

i)   odstup ťahu dole a hornej slučky v písmene p – hádavý, argumentujúci pi-sateľ,

j)   zväčšené k na úroveň veľkého písmena hocikde v slovách, tzv. „go to hell K“ – vzdor voči autorite, nemá rád pravidlá, obľuba slobody, časté najmä pre mladých ľudí,

k)  písmená t a d so slučkovým kmeňom – citlivosť voči kritike (pre d – vo vzťahu k JA, pre t – vo vzťahu k ideálom a názorom).

Baggett (2000) pripomína, že až pri 4 a viacerých vyššie uvedených znakoch už môžeme očakávať veľké problémy a radí: „Nechoďte pomaly k najbližšiemu východu. Utekajte!“

Indikáciou kriminálnych tendencií môžu byť tiež nesprávne umiestnené veľké písmená. J. W. Gacy, ktorý bol 33-násobným vrahom má v rukopise okrem iných celkom typických nebezpečných príznakov aj často veľké F na začiatku slova „From“ (podľa internetových zdrojov). Podobný častý výskyt veľkých písmen (kapitálky) spomína aj Marne (1981) ako prejav dezilúzie z grandióznosti a megalománie.

Rejha (1999) poznamenáva, že zádrh písmena e (uhol zabalený vo vankúši) poukazuje na skrývanie útočnosti alebo pisateľ prejavuje city nepatričným spôsobom. Ďalej uvádza systém znakov k detekcii nebezpečných povahových vlastností, ktoré do určitej miery odpovedajú už vyššie spomenutým:

ü   zdeformované ovály písmen – tendencia k asociálnemu alebo amorálnemu konaniu,

ü  vajcové ovály s kombináciou iných znakov – tendencia k parazitizmu,

ü  skákavý riadok – tendencia k nepoctivosti, amorálnemu alebo nekonvenčnému jednaniu,

ü roztrasené ovály – riziko drogovej a alkoholovej závislosti, častejšie však ide o nemoc, návyk na ťažkú fyzickú prácu, alkohol alebo aj z dôvodu veku, tiež môže ísť o komplex neistoty a menejcennosť,

ü  tvar virgule (písmená p, V, v) – tendencia k asociálnemu chovaniu,

ü   tvary plávajúcej blany v dolných dĺžkach – podvedomá alebo vedomá tendencia využívať a zneužívať partnerov,

ü  časté opravy, preškrtávanie – v rukopisoch vyššej úrovne ide o tendenciu k nelojálnemu konaniu, pri písme nižšej úrovne ide o celkovú nespoľahlivosť a neistotu jednania,

ü   pomalé písmo – nebezpečie neprirodzeného rukopisu, môže ísť o pretvárku, masku pisateľa,

ü   hadovitý riadok – nejasné ciele alebo tendencia k nepoctivosti,

ü   konce slov klesajú pod linku – depresívna nálada alebo depresívna osoba, v nebezpečí je sám pisateľ,

ü  krycí ťah – tendencia k zatajovaniu, zamlčovaniu a k neúprimnosti,

ü   trasľavý ťah – možný variant choroby, vek, alkoholizmus alebo drogová závislosť, návyk na ťažkú fyzickú prácu,

ü  bobtnavý tlak – agresívnosť, zlovoľnosť, sadizmus, násilníctvo,

ü  silne nerovnomerný tlak – impulzívne až skratové konanie,

ü  úbytok tlaku v základných a dlhých ťahoch – tendencia k agresívnosti, sadizmu a v kombinácii znakov k autoagresívnosti; porovnaj aj Marne (1981),

ü  extrémne špicaté, ostré písmo v kombinácii s nebezpečnými variáciami tlaku – tendencie k agresívnosti, brutalite, asociálnosti,

ü  žraločí zub – „vlk v rúchu baránka“,

ü   nitka – potenciálna ľstivosť, aj nadpriemerné schopnosti,

ü   rozdielne tvary toho istého písmena – mnoho prístupov k jednej a tej istej veci,

ü   rozdielne znaky na začiatku alebo na konci slov alebo riadkov – pretvárka pisateľa, ktorý sa tvári inak a rozdielne koná,

ü   veľká nepravidelnosť znakov a striedanie štýlu v rukopise – pisateľ mnohých tvári alebo mnohých duší, tendencia k falošnosti alebo premenlivosti nálad.

Carranza (1993) popisuje celkovo 12 znakov falošnosti viac-menej v zhode s Gaváčom (1947). Naviac udáva ľavý sklon majuskúl. Za podporné znaky považuje pre:

q    pomalé písmo – veľké obohatenie s arkádovými ťahmi, veľa interpunkčných znamienok, chýbajúce a nekompletne napísané písmená, početné znaky ľavobežnosti, odlišný podpis oproti textu a nerovnaké podpisy, adresa obálky rozdielne napísaná voči textu.

q     rýchle písmo – prechod do nitky v  strede slova a na konci (necháva sa  na domyslenie ich význam), nedôsledné písmená a formy (ktoré pomýlia), polymorfizmus alebo niektoré slová písané pomalšie. Potom môžeme usudzovať na nedostatok úprimnosti pisateľa, podľa prípadu aj na šibalstvo, dvojtvárnosť, prefíkanosť a pod.

Niektoré nepoctivé prejavy zamestnancov možno rozpoznať podľa týchto príznakov – Holder (1958):

ü  nepravidelný riadok a tlak, jednoduché a čo do veľkosti variabilné stredné pásmo, sklon k veľkosti písma, arkáda – sklon k drobným krádežiam,

ü   rytmické plynulé písmo, uhol, zmenšovanie ku koncu slov, dobré tieňovanie, veľké písmená prehnané a dôkladné – sklon k falzifikovaniu,

ü   malé tesné písmená, nepravidelné a vlnité riadky, konštantná menivá veľkosť malých písmen a ich zašpicatenie v hornej časti a koncové ťahy nikdy nie sú stúpajúce vpravo – korumpovateľní pisatelia, ktorí sa síce tvária čestne a dôstojne a sú poctiví len v málo veciach.

 

ZÁVER

Z uvedeného vyplýva, že mnohí grafológovia majú veľmi podobný alebo príbuzný prístup k nebezpečným znakom povahových vlastností v písme, respektíve rozširujú ich o ďalšie prejavy. Podľa názoru autora je možné vysloviť hypotézu, že naše prístupy a vo Veľkej Británii sú si veľmi podobné a asi do značnej miery ovplyvnené prácou Saudka (1928). Autor tohto príspevku nevie nateraz posúdiť najmä oblasť zahrňujúcu francúzsku, nemeckú, taliansku provenienciu, ale aj poznatky z Poľska alebo Maďarska.

Okruh otázok negatívnych povahových prejavov v rukopise je veľmi rozsiahly a zasahuje do rôznych sfér ľudskej povahy. Naviac je tu v našich podmienkach obtiažny prístup k zahraničnej literatúre a limitácia znalosti jazykov. Preto rozhodne nemožno považovať predkladaný príspevok za vyčerpávajúci. Verím však, že poskytne grafologickej verejnosti námet na ďalšie štúdium tejto problematiky, diskusiu, jej upresnenie a doplnenie práve z iných jazykových oblastí.  

Treba zdôrazniť, že tu uvádzané jednotlivé znaky samy o sebe môžu mať málo významný, neškodný alebo úplne nepodstatný význam (najmä vtedy ak ide o jeho sporadický výskyt v rukopise). Len v spojitosti s ďalšími (prinajmenšom tromi v písme nízkej úrovne), ale najlepšie s viacerými a často sa vyskytujúcimi nebezpečnými prejavmi v rukopise pri zohľadnení celkového grafického prostredia nás oprávňuje hodnotiť pisateľa, že má predpoklad a tendenciu k nebezpečnému konaniu.

Záverom sa prihováram, aby sa v širšom zmysle slova prejavy negatívnych povahových prejavov v písme chápali v širšej súvislosti, a to nielen v spojitosti s kriminálnym chovaním a nazývali sa neutrálne nebezpečné znaky v písme alebo písomné znaky problematického chovania a nepoužívali sa pre bežné a všeobecné označenie termíny nepoctivosť, falošnosť a pod., samozrejme mimo konkrétneho písma, kde už tieto prívlastky patria s príslušnou mierou pravdepodobnosti.

 

POUŽITÁ LITERATÚRA

Baggett B. (2000): http://www.handwringuniversity.com

Bičovský R. (1992): Tajemství písma. Úvod do grafologie. Panorama, Praha

Branston B. (1995): The Elements of Graphology. Element Book Ltd., Dorset

Burgr-Votava J. (1997): Písmo nelže, aneb co nevíte o grafologii. La & Ro, Praha

Carranza A. (1993): El Gran Libro Práctico de la Grafología. De Vecchi, Barcelona

Flanderková J. (1947): Grafologie pro každého. Praha

Gaváč M. (1947): Grafológia. Spolok Sv. Vojtecha, Trnava

Hargreaves  G. – Wilson P. (1983): Grafologický slovník, Vaša osobnosť od  A – Z (A Dictionary of Graphology, The A – Z of Your Personality). Brno, 1991

Haas G. P. (1983): Handwriting  and Character. A Textbook on  the  analysis  of Character from handwriting. Haywards Heath, Sussex, England.

Holder R. (1958): You Can  Analyse  Handwriting. A practical tool for  self-knowledge and personal power. Prentice - Hall, Inc. U.S.A., 1980

Jeřábek  J. (1994):  Grafologie. Diagnostika osobnosti. Argo, Praha (1997,1999)

Kanfer A. (1962): Handwriting Analyses. Dell Publishing Co. Inc., New York

Marne P. (1981): Crime  and  Sex in Handwriting. Constable and Company Ltd., London

Mistrík J. (1982): Grafológia. Obzor, Bratislava

Paul K. M.(1980): Secrets of Handwriting. A guide to  Character  and Personality. Jaime  Publication, Bombay

Petera J. (1947): Úvod do soudní a kriminální grafologie.Nakladatelství  Edvarda

Fastra, Praha

Poppéeová D. – Zelinka A. (1922): Učebnice grafologie. Co prozrazuje rukopis člověka. Schneider, Brno, 1999

Rejha P. (1999): Poznejte  své partnery včas. Příručka grafologie pro obchodní a partnerské vztahy. C. H. Beck, Praha

Saudek R. (1925): Vědecká grafologie. Orbis, Praha

Saudek R. (1928):  Experimentální  grafologie. Adventinum, Nakladatelství  Štrocha - Mariena, Praha

Saudek R. (1933): Zločin v písmě. Grafologie v soudní síni. Orbis Praha

Schönfeld V. (1948): Učebnice vědecké grafologie. ELFA, Praha, 1996

Vels A. (1961): Escritura y  personalidad. Las bases científicas  de la grafología. Herder, Barcelona, 1997

Vinals F. C. – Ma Luz Puente B. (1999): Psicodiagnóstico  por  la escritura. Grafoanalisis transaccional. Herder, Barcelona

Vinals F. C. – Ma Luz  Puente B. (2001): Pericia caligráfica judicial. Práctica, casos y modelos. Editorial Herder, Barcelona

Xandró M. (1974): Grafología superior. Herder, Barcelona, 1991



Agresivita pohľadom psychológie písma – grafológie.SGrSDeset grafologických zastavení.